História súboru FS Kysučan
Kysuce a FS Kysučan
Kysuce – Kysuca – Kysučan. Kysuce, zelený kraj severozápadného Slovenska, ktorého dejiny siahajú do VII. storočia nášho letopočtu, kam majitelia hradu Strečno a zámkov v Budatíne a v Bytči v XVI. storočí povolávajú osadníkov usadiť sa na úbočiach a dolinách. Kysuca, priezračná rieka, ktorá nevyviera jediným prameňom z útrob zeme ale množstvom drobných pramienkov, z ktorých je skoro nemožné vybrať jediný a označiť ho ako pravý a geológovia a geografovia určili jej pramennú oblasť pod vrcholom Hričovec a Makovo. Folklórny súbor Kysučan, ktorý završuje túto trojjedinosť, zrod ktorého nám pripomína Kysuce a ich osídľovanie i rieku Kysucu s jej nejednoznačným prameňom. Kysučan nemá krstné listy svojich členov, nemá presný dátum zrodu, ktorý by bol zaznamenaný v kronike, či ohlásený v novinách. Iba zo spomienok jeho prvých členov, môžeme zistiť, že počiatkov je viac. Kysučan nevznikol plánovite, zámerne, ale spontánne a živelne, ako to na Kysuciach býva dodnes zvykom. Na prelome rokov 1953 – 1954, kto iný ako dedinský učiteľ Peter Gančár začal usmerňovať chlapcov a dievčatá z Vysokej nad Kysucou, čo radi spievali a tancovali. Piesne starých rodičov cvičiť nebolo treba, tie ešte stále žili medzi ľuďmi, spievali sa pri muzikách, na svadbách, no ľudové tance sa už vytrácali nielen z veselíc, ale aj z pamäti ľudí. Bolo ich treba zachytiť, zaznamenať a oživiť. Tak začínali. S prvými tancami pochodili nemálo dedinských stretnutí a veselíc. Roznášali dobrú pohodu, tancom a spevom dokazovali, že v každej historickej etape spoločnosti je potrebné zachovať pamäť otcov.
Modrozelená kysucká krajina v Javorníkoch, v Turzovke na Kamenitom, pred letnou búrkou Panoráma Kysuckých Beskýd vo Vysokej nad Kysucou
Kysuce a FS Kysučan
Peter Gančár, umelecký a organizačný vedúci a zároveň choreograf, absolvoval kurz pre choreografov, ktorý usporiadal vtedajší Slovenský dom umeleckej tvorivosti v Bratislave. Tak sa spontánnosť začala kultivovať do čoraz dokonalejších tvarov. Pôvodná folklórna skupina postupne prerastala do súboru piesni a tancov. K tomu bolo treba hudbu, hudbu, ktorá spontánne ovládala piesne regiónu. Historické šťastie prialo, lebo tu, vo Vysokej nad Kysucou, v Nižnom Kelčove, bola veľká rómska osada a v nej žili známi muzikanti, bratia Štrkáčovci.
Keď prišiel Peter Gančár „agitovať” otcov – hudobníkov, boli ochotní, lenže nie zadarmo. Bolo treba použiť naozaj všetky prostriedky pedagogického „kumštu“, kým ich presvedčil, že nielen peniaze sú pre človeka hodnotou, ale aj jeho hrdosť, česť a schopnosť ukázať, čo vie. Ku cti bratom Strkáčovcom treba povedať, že s týmto dobrým presvedčením vydržali v súbore Kysučan skoro 20 rokov.
Spomienky, pocity, zážitky členov súboru, ktorí si už veľa pamätajú nás budú sprevádzať touto pamätnicou šesťdesiatnika Folklórneho súboru Kysučan.
Vznik súboru Kysučan (do roku 1974)
Osobnosť Petra Gančára
Gančár Pete (*1924 +1997)
Učiteľ, folklorista, choerograf (v súbore 1954 – 1974)
„Keď som sa mal narodiť, tak mi mamka, pohladiac si svoju lásku, hovorievala: Počúvaj, ty loptoš, netancuj toľko, lebo, keď prídeš na svet, pretancuješ celý život“.
Tento úsmevný výrok hovoril Peter Gančár v kruhu svojich priateľov, pri každej príležitosti, keď mal dobrú náladu, keď sa mu práca na škole, alebo ako choreografovi vo folklórnom súbore, darila. Našťastie, Peter Gančár mal dobrú náladu vždy. Všetkých, ktorí s ním prišli do styku, či už po pracovnej, alebo záujmovej stránke, očaril svojou nezištnosťou, láskavosťou a optimizmom. Ako pedagóg – riaditeľ vedel, že kladnou motiváciou získa od ľudí viac, než príkazom a nariadením. Toto poznanie uplatňoval, ako riadiaci učiteľ, aj ako choreograf po celý život.
Peter Gančár. Vysloviac to meno, človek prehltne slzu, ktorá sa mu driape do hrdla, lebo práve nestihol odvrátiť spomienky na čas strávený s týmto nezabudnuteľne vzácnym človekom. ,, Peter Veľký“, ako sme mu medzi muzikantmi hovorili, mal od Boha danú vlastnosť: bol nenapodobiteľným organizátorom – optimistom.
Paľo Ondrišík, rodák z Belej, riaditeľ ZŠ v Korni a vynikajúci tanečník FS Kysučan, jeho veľký priateľ, spomínal: „Na nácvik, ktorý bol na osvete v Palárikovom dome v Čadci prišlo málo tanečníkov. Peter sa nenahneval, len sa usmial a odišiel za dvere. Rozhodovali sme sa, či vôbec budeme cvičiť, bolo nás zopár. Keď tu do dverí vletí Peter a kričí: „Ľudia, zle je, zle! Odkázal predseda ONV, že o dve hodiny vystupujeme na otvorení novej výrobnej haly v Tatrovke“.