Pamätnica k 60. výročiu FS Kysučan

obraz01Výnimočné jubileum si pripomenul jeden z najlepších kysuckých umeleckých kolektívov – folklórny súbor Kysučan, ktorý už viac než 30 rokov pôsobí na pôde Domu kultúry v Čadci.

Kysučan sa v piatok a v sobotu (7. a 8. 11.) predstavil svojim priaznivcom vynikajúcim, viac než dvojhodinovým umeleckým programom, v rámci ktorého sme mali možnosť obdivovať majstrovstvo hudobnej, speváckej i tanečnej zložky súboru. Garantmi programu bolo mesto Čadca, Kultúrne a informačné centrum mesta Čadca (KIC) a FS Kysučan. Program režijne pripravil umelecký vedúci a choreograf súboru Jozef Vrábel. Do posledného miesta zaplnená, vynovená divadelná sála počas oboch dní s nadšením aplaudovala a ďakovala súboru za fantastické výkony. V závere sobotňajšieho večera odovzdal primátor mesta Milan Gura a prednostka Mestského úradu v Čadci Anna Zbojanová Cenu mesta Čadca Nine Kopeckej a Ladislavovi Kopeckému in memoriam za dlhoročnú aktívnu činnosť v súbore a významné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia na pôde nášho mesta i regiónu. Cenu za svojho otca preberal syn Michal. Pri príležitosti 60. výročia založenia bola FS Kysučan udelená aj Pamätná plaketa za rozvoj kultúry a umenia v meste Čadca. Ocenenie si prevzali aj vedúci predstavitelia súboru Jozef Vrábel, Pavol Pánis (predseda), Peter Bytčanek (organizačný vedúci) a Bartolomej Gernát (sólista – inštrumentalista). Súboru blahoželali aj Viera Strýčková – za vedenie a pracovníkov KIC a predstavitelia súborov pôsobiacich v dome kultúry – MSZ Kysuca, DFS Kelčovan, DaMDS EVA, zástupcovia FS Drevár a ďalších kultúrnych inštitúcií regiónu.

FS Kysučan pri uvedenej príležitosti vydal spoločne s Mestom Čadca a Vydavateľstvom Magma aj jedinečnú monografiu, ktorá prináša popri zaujímavej histórii súboru a krásnych spomienkach dlhoročných členov viac než 150 fotografií a hudobné CD. Záujemcovia si ju môžu zakúpiť priamo v súbore Kysučan, resp. v Dome kultúry v Čadci alebo v  informačnom centre mesta Čadca (Mestský dom).

Ukážka z monografie

Kysuce – Kysuca – Kysučan. Kysuce, zelený kraj severozápadného Slovenska, ktorého dejiny siahajú do VII. storočia nášho letopočtu, kam majitelia hradu Strečno a zámkov v Budatíne a v Bytči v XVI. storočí povolávajú osadníkov usadiť sa na úbočiach a dolinách. Kysuca, priezračná rieka, ktorá nevyviera jediným prameňom z útrob zeme ale množstvom drobných pramienkov, z ktorých je skoro nemožné vybrať jediný a označiť ho ako pravý a geológovia a geografovia určili jej pramennú oblasť pod vrcholom Hričovec a Makovo. Folklórny súbor Kysučan, šesťdesiatnik, ktorý završuje túto trojjedinosť, zrod ktorého nám pripomína Kysuce a ich osídľovanie i rieku Kysucu s jej nejednoznačným prameňom. Kysučan nemá krstné listy svojich členov, nemá presný dátum zrodu, ktorý by bol zaznamenaný v kronike, či ohlásený v novinách. Iba zo spomienok jeho prvých členov, môžeme zistiť, že počiatkov je viac. Kysučan nevznikol plánovite, zámerne, ale spontánne a živelne, ako to na Kysuciach býva dodnes zvykom. Na prelome rokov 1953-1954, kto iný ako dedinský učiteľ Peter Gančár začal usmerňovať chlapcov a dievčatá z Vysokej nad Kysucou, čo radi spievali a tancovali. Piesne starých rodičov cvičiť nebolo treba, tie ešte stále žili medzi ľuďmi, spievali sa pri muzikách, na svadbách, no ľudové tance sa už vytrácali nielen z veselíc, ale aj z pamäti ľudí. Bolo ich treba zachytiť, zaznamenať a oživiť. Tak začínali. S prvými tancami pochodili nemálo dedinských stretnutí a veselíc. Roznášali dobrú pohodu, tancom a spevom dokazovali, že v každej historickej etape spoločnosti je potrebné zachovať pamäť otcov.

Peter Gančár, umelecký a organizačný vedúci a zároveň choreograf, absolvoval kurz pre choreografov, ktorý usporiadal vtedajší Slovenský dom umeleckej tvorivosti v Bratislave. Tak sa spontánnosť začala kultivovať do čoraz dokonalejších tvarov. Pôvodná folklórna skupina postupne prerastala do súboru piesní a tancov. K tomu bolo treba hudbu, hudbu, ktorá spontánne ovládala piesne regiónu. Historické šťastie prialo, lebo tu, vo Vysokej nad Kysucou, v Nižnom Kelčove, bola veľká rómska osada a v nej žili známi muzikanti, bratia Štrkáčovci.

obraz02Keď prišiel Peter Gančár „agitovať” otcov – hudobníkov, boli ochotní, lenže nie zadarmo. Bolo treba použiť naozaj všetky prostriedky pedagogického „kumštu“, kým ich presvedčil, že nielen peniaze sú pre človeka hodnotou, ale aj jeho hrdosť, česť a schopnosť ukázať, čo vie. Ku cti bratom Strkáčovcom treba povedať, že s týmto dobrým presvedčením vydržali v súbore Kysučan skoro 20 rokov.

Spomienky, pocity, zážitky členov súboru, ktorí si už veľa pamätajú nás budú sprevádzať touto pamätnicou šesťdesiatnika Folklórneho súboru Kysučan.

Pri prvých pracovných stretnutiach členov vedenia FS Kysučan so zostavovateľom publikácie sme spoločne hľadali jej formu a obsah, ktorý by v prvom rade nebol len „suché“ opisovanie histórie súboru, ale aby to spĺňalo očakávania čitateľa, najmä, aby to boli retrospektívne pohľady pisateľov jednotlivých častí, ktorí to skutočne zažili a boli tvorcami histórie súboru. Nech táto publikácie tvorí základ a históriu ďalšieho vývoja súboru.