História

V obci Vysoká nad Kysucou učiteľ Peter Gančár sústredil chlapcov a dievčatá, ktorí radi spievali a tancovali, aby sa stretávali, nacvičovali jednoduché choreografie. S nacvičenými predstaveniami vystupovali najmä po okolitých obciach pri rôznych príležitostiach. Bratia Erenko a Šándor Štrkáčovci z Vysokej nad Kysucou, zdatní skúsení muzikanti, tvorili základ hudobnej zložky skupiny. Gančár si uvedomil, že bohaté ľudové tradície, zachovávané storočia, sa pomaly vytrácajú, preto je potrebné zachovať aspoň ich fragmenty pre budúce generácie. Tak sa zo spomínanej skupiny mladých ľudí sformulovala folklórna skupina, neskôr pretransformovaná na folklórny súbor s hudobnou, tanečnou a speváckou zložkou s názvom Kysučan.

umelecký vedúci Peter Gančár s manželmi JurgovcamiP. Gančár bol osobnosť s prirodzenou autoritou, choreografom, vedúcim i organizátorom, pod jeho vedením súbor absolvoval množstvo vystúpení na Kysuciach i v iných regiónoch Slovenska (1954 – 1970). K jeho snaženiu sa neskôr pridal Ondrej Vavrica a Jozef Smažák. Od roku 1956 mal súbor oficiálneho zriaďovateľa čo sa odra-zilo na lepšom materiálnom vybavení (kroje, hudobné nástroje). V 60-tych rokoch najmä spomedzi učiteľov pribúda nových členov: Vladimír Šufliarský, Ladislav Kopecký, Nina Tunáková, Pavol a Amália Kužmovci Bartolomej a Eva Gernátovci, Ľubomír Sýkora, Eduard Strížovsky. Základ choreografie tvorili tance z Detvy – „Goral“, „Východ I. a II.“ a prevzaté choreografie z iných súborov. Z tohto obdobia pochádza i „Kysucký čardáš“ Petra Gančára, ktorý sa tancuje dodnes a je to vôbec prvý tanec, ktorý sa naučí každý nový člen súboru.

lkulichZmeny v umeleckom a organizačnom vedení, v programovej skladbe, obdobie hľadania a pokusov o novú profiláciu súboru (1971 – 1981). Vedenia súboru sa ujal Leopold Kulich a vedúcim hudby sa stal Pavol Pánis. Novým zriaďova-teľom sa stalo MsKS Dom Kultúry v Čadci. Dôležitý rozhodnutím bolo začatie vý-skumu ľudových tradícií Kysúc a ich spracovanie a použitie v tancoch . Zozbieraný materiál odborne spracovali metodičky Osvetového strediska pre folklór Valéria Marakyová, Helena Marťáková a a choreografka FS Vsacan zo Vsetína Vierka Šimková. Celovečerný program „Z kysuckých vrchov a dolín“ s tancami „Šátečkový“, „Šešč dni do týždňa“, „Požehnaný“, „Lúčny“, „Na cholvarkoch“, „Kysucký čardáš“, „Rosička“, „Lastovienka“ vyniesol súbor do vyššej kvalitatívnej kategórie (kat. C). Vierka Šimková a Pavol Ondrišík mali veľkú zásluhu na vzniku nového programového pásma, sólisti Mária a Pavol Jurgovci inštrumentalista Bartolomej Gernát boli veľkým plusom na vystúpeniach súboru.

Krátke obdobie (1982 – 1983), keď sa vedúcou stala Valéria Marakyová – etnografka, ktorá pokračovala v trende a upevnila pozíciu súboru pri prezentácií pôvodnej ľudovej kultúry z Kysúc. Posilnila proces výskumu v teréne, ktorý sa mal neskôr uplat-niť pri tvorbe nových autentických choreografií. V programe dominovala choreografia z Riečnice, urobená na základe rozsiahleho kultúrneho výskumu v zátopovej oblasti Riečnica – Harvelka.

 

Umeleckým vedúcim a choreografom sa stal Ladislav Kopecký . Ostatní členovia vedenia: Jozef Vrábel, tanečný pedagóg a choreograf, Jozef Pohančeník, Anton Pohančeník, Gabriela Stehúrová, vedúci ľudovej hudby, Peter Bytčanek, organizačný vedúci. Ťažiskom sa stali spevy a tance z Turzovskej a Kysuckej vrchoviny – „Na kysuckých svadbách“ a „ Od Juraja do Jána“.

Kysucký ČardášJozef Vrábel sa v roku 1990 stal umeleckým vedúcim. Toto obdobie by sa dalo charakterizovať ako obdobie nástupu prenesenia folklóru z prirodzeného prostredia na scénu v prekomponovanej, štylizovanej podobe, kde sa choreograf síce opiera o pôvodnú predlohu, no evidentne je vidieť jeho tvorivý zásah. Takýto štylizovaný folklór pôsobí ako proces umeleckej tvorby, ktorej cieľom je pretlmočiť prostredníctvom umeleckého jazyka estetické hodnoty konkrétnych autentických folklórnych foriem. Okrem spracovania autentického materiálu z Kysúc sa umelecká tvorba zamerala i na iné regióny Slovenska (Horehronie, Podpoľanie, Liptov; najmä kvôli zaujímavejšiemu programu v zahraničí).